Slovo kváskovanie moje uši akosi nikdy neevidovali. Vždy som si pod tým predstavila kopu roboty, veľa bordelu a času. Všetci, ktorí to robili mali môj obdiv. Veľa ľudí s tým začalo počas prvej koronavlny. Ale ja som stále radšej to pečivo kúpila.

Nuž ale teraz, keď mám čas, trpezlivosť a ešte väčší chtíč skúšať nové veci v kuchyni, odhodlala som sa k tomu.

Vychovala som si svojho Žiga. Žigo je kamoš, o ktorého som sa dva týždne poctivo starala aby bol dnes tým, čím je – životaschopný a mocný. Žigo nám dnes už dokáže vyčarovať krásny peceň chleba. Síce trvá zhruba 24 hodín, kým ten chlieb vznikne, ale výsledok stojí za to. Nie len, že je pekný a voňavý, ale aj zdravý. Hlavne preto som sa rozhodla kváskovať. Pečivo som zo svojho života nikdy nevyradila, ani pri dosahovaní vymakanejšej postavy. A ani to nemám v pláne.

Milujem pečivo. A ešte viac to kváskové práve kvôli jeho benefitom:

  • je ľahšie stráviteľné – kváskové baktérie rozložia lepok a ten potom ľahko prejde cez tráviaci trakt
  • neprekysľuje organizmus – rozkladá bielkoviny a škroby v múke
  • má nižší glykemický index – zasýti telo pri konzumácii menšieho množstva a na dlhšiu dobu
  • kvások neobsahuje žiadne prídavné látky – je to len múka a voda
  • rozmiestňuje kyselinu fytovú – tá zabraňuje prijímaniu dôležitých minerálov, kvások ju rozmiestni v tele a umožní ich príjem
  • zbavuje telo toxínov
  • zamedzuje tvorbe zubného kazu
  • vydrží dlhšie – pri kvasení vzniká kyselina mliečna, ktorá pečivo prirodzene konzervuje

Kváskovanie ma naučilo mať krajší vzťah ku tomu, čo upečiem. Keďže viem čo všetko tomu predchádza a že Žigo je živý organizmus, ktorý býva v našej chladničke. A takisto sa dielo veľakrát nemusí podariť. Je to určitý proces zložený z postupov, ktoré treba dodržať, inak vám z cesta vznikne ploskatý kameň, ktorý proste hodíte do koša. Chvalabohu sa mi to ešte nestalo ale keď sa stane, aj tak pri kváskovaní ostanem.

Týmto článkom som vás nechcela presvedčiť, aby ste začali aj vy. Možno na to časom prídete sami. Rada sa s vami ale delím o svoje endorfíny. Lebo tie mám vždy, keď dielo vytiahnem z rúry. Aj teraz mi jedno chladne na linke 🙂