Raňajky sú základ dňa – tak znie nadpis mnohých článkov, v ktorých chcú autori poukázať na dôležitosť ranného štartu jedlom. Veď to je od nich milé, nemám nič proti.
Oveľa menej, vlastne skoro vôbec, sa nestretávam v článkoch s názorom, že raňajky nutne k životu nepotrebujeme, ak si tak svoj deň nastavíme.
Už to bude takmer rok, čo moje raňajky tvorí len kvalitná káva s ghee maslom. Mojim prvým jedlom je teda vždy obed. Možno si to neviete ani predstaviť, že by ste sa ráno zobudili a mali vydržať až do obeda bez jedla. Nuž, aj ja som kedysi raňajkovala a tie raňajky boli vždy riadna nálož, síce zdravého, ale kalorického jedla. Myslela som si, že keď sa ráno poriadne najem, zvládnem cvičiť celý deň, čo som aj potrebovala. Logika v tom určite bola.
Toto mi ale vyhovovalo len do určitého času. Prišlo obdobie, kedy som začala pozorovať, že takáto ranná kalorická bomba ma utlmí. Čiže som celé doobedie bola jemne nepoužiteľná. Vysvetlím, čo sa v mojom tele dialo. Keď sa ráno zobudíme, každé telo má deficit samozrejme vody, ale hlavne glukózy (teda cukru). Po prijatí veľkého množstva sacharidov sa tak dostane do mierneho šoku a začne vyplavovať obrovské množstvá inzulínu, ktorý musí tieto sacharidy spracovať a napchať ich kde sa dá. No chudák. Keď sa tak stane, hladina cukru rapídne klesne a to spôsobí únavu.
Nemalo význam potlačovať tento prirodzený jav, takže som musela niečo zmeniť ja.
Odopieranie môjho najobľúbenejšieho jedla dňa ma trápilo presne dva týždne. Potom som si ani nespomenula, pretože to, ako môj organizmus fičal celý deň, stálo za túto obetu. A funguje tak aj dnes. I keď sa môj pracovný režim dosť zmenil, ten stravovací je stále rovnaký.
V niektorých literatúrach sa toto celé označuje aj ako prerušovaný pôst. Je to cyklus jedenia a hladovania počas dňa. Najčastejšie sa používa 16-hodinový pôst a 8-hodinové okno, počas ktorého sa prijíma jedlo (čo je aj môj prípad). Cieľom je, aby telo počas hladovania spotrebovalo všetky prijaté živiny v jedle a ak mu to nestačí, spotrebuje ako palivo pre fungovanie aj odpadové látky, ktoré sú v tele zbytočné. Liečia sa tak aj niektoré choroby. Na pôste je založená napr. reštrikčná diéta, ktorú odporúčam si naštudovať. Verte mi, že mojim zámerom nebolo dodržiavať nejaký pôst. Jednoducho som hľadala riešenie na odstránenie môjho diskomfortu.
Myslím si, že je dôležité, aby sa medzi ľuďmi šírila osveta nie len o raňajkách ale aj NERAŇAJKÁCH.
Aby niekto nemal zbytočný pocit viny, nebodaj depku, keď ráno nemá chuť jesť alebo to nestíha. Vieme predsa, že psychika zohráva dôležitú rolu aj v trávení. Keď nebude na poriadku ona, tak ani to trávenie.
A čo je na tom celom najlepšie? Že všetky dopoludnia ušetrené kalórie môžem potom uplatniť večer, kedy mi teda dosť chutí 😉